Jánošík (1921)

Jánošík (1921)

Základné informácie o filme Jánošík (1921)

Rok uvedenia: 1921
Žáner: dráma, historický, dobrodružný, poetický
Krajina: Československo
Réžia: Jaroslav Siakeľ
Námet: Gustáv Maršall – Petrovský (román „Jánošík, kapitán horských chlapcov – jeho búrlivý život a desná smrť“), Jiří Mahen (divadelná hra)
Scenár: Jozef Žák – Marušiak
Kamera: Daniel Siakeľ (americký negatív), Oldřich Beneš (čs. negatív)
Architekti: Ondrej Kováčik (exteriéry), Bohuslav Šula (ateliéry)
Návrhy kostýmov: František Horlivý
Produkcia: Ján Závodný
Výroba: Tatra Film Corporation

Obsadenie filmu Jánošík (1921)

Theodor Pištěk – Jánošík, návštevník salaša
Mária Fábryová – Anička, návštevníčka salaša
Karel Schleichert – Jánošíkov otec, hôrny chlapec
Miloslav Schmidt – gróf Révay
Olga Augustová – grófka Révayová
Bronislava Lívia – Révayova dcéra
Vladimír Šrámek – gróf Šándor

Technické informácie o filme Jánošík (1921)

Dĺžka filmu: 68 minút
Farba: čiernobiely
Formát: klasický formát
Dĺžka kotúča: 1681 m, zrekonštruovaná verzia 1947 m

Bližšie informácie o filme Jánošík (1921)

Film Jánošík z roku 1921 sa zapísal do dejín slovenskej kinematografie hneď dvoma prvenstvami. Jedným z nich je téma Jánošíka, ktorá je aktuálna v našej kinematografii dodnes. Druhé prvenstvo sa nepochybne spája so zrodom slovenskej hranej tvorby. Ako však mohol na Slovensku vzniknúť dlhometrážny film a to len krátko po prvej svetovej vojne?

Korene musíme hľadať u vysťahovalcov v Amerike. V novembri 1920 bola americkými Slovákmi v Chicagu založená účastinná spoločnosť Tatra Film Corporation, za účelom nakrúcania filmov v starej vlasti. Z finančného hľadiska bol najdôležitejšou postavou Ján Závodný. Peniaze na spoločnosť sa snažil získať predajom svojho kina Casimir v Jefferson Parku. To mu však nestačilo, preto začal predávať akcie. Ani pred odchodom na Slovensko však nemali zástupcovia spoločnosti dostatok finančných prostriedkov, preto sa obrátili na majiteľa Seligovej spoločnosti v Chicagu. Selig so spolufinancovaním súhlasil pod podmienkou, že dostane negatív hotového filmu. Ale aj napriek uvedenej skutočnosti sa nepodarilo zrealizovať projekt podľa pôvodných predstáv. Aby boli náklady čo najnižšie, museli spraviť určité obmedzenia (napr. niektoré interiérové scény „presťahovať“ do prírody…).

Spoločnosť Tatra Film Corporation vyslala na Slovensko nakrútiť film Jánošík štvorčlennú delegáciu – režiséra L. J. Siakeľa, spolupracovníka režiséra a zároveň kostyméra Františka Horlivého, kameramana Daniela Siakeľa a produkčného Jána Závodného.

Starší z bratov Daniel Siakeľ v Amerike absolvoval kurz leteckej fotografie a spolu s bratom nakrúcal krátke dokumentárne filmy. Jaroslav Siakeľ mal príležitosť režírovať krátke reklamné a dokumentárne filmy. Ani jeden z nich však do tej doby nemali skúsenosti s nakrúcaním celovečerného hraného filmu.

S natáčaním Jánošíka sa začalo začiatkom leta 1921. Filmový štáb si za stredisko zvolil najprv Martin. Ale už tu sa začali spomínané obmedzenia. Hotel v Martine bol príliš drahý, a tak boli nútení usadiť sa v Blatnici. Samotné nakrúcanie sa potom realizovalo v jej okolí vo Veľkej Fatre. Oravský zámok vypustili pre nedostatok svetla v hradných komnatách. Podobne aj Terchovú nahradilo Šútovo. Filmový štáb nemal auto, preprava bola zabezpečovaná vlakom a na sedliackych vozoch. Vzdialenejšie exteriéry preto vylúčili.

Na Slovensku sa nakrúcalo od júna do augusta. Na jeseň sa filmový štáb presunul do Prahy, kde dokrútili niekoľko interiérových scén. Tak isto aj závarečnú scénu filmu – rozsudok nad Jánošíkom robili v Prahe na brehu Vltavy, na Kampe pod Černickým palácom, medzi Loretou a Františkánskym kláštorom.

Takto sa dostávame k samotnému filmu. Jeho základnou myšlienkou bolo zobrazenie Jánošíka na pozadí biedneho postavenia slovenského ľudu. Hrdina sa však nebúri, ako v ďalšom filme o Jánošíkovi, ale svojím konaním naznačuje sociálny útlak. Postavu Jánošíka stvárnil v tom čase divákmi obľúbený český herec Theodor Pištěk. Jánošíkovu milú Aničku zahrala Mária Fábryová, ktorá sa s filmom vôbec stretla po prvýkrát. Vraj jej kamera naháňala dokonca aj strach.

Zaujímavosťou filmu je používanie retrospektív. Celý príbeh sa odohráva ako rozprávanie baču o Jánošíkovi skupinke turistov. A v samotnom deji sa nachádza tiež niekoľko retrospektívnych línií (napr. spomínanie Aničky na Jánošíkov odchod). Skúsenosť bratov Siakeľovcov si môžeme všimnúť v použití paralelného deja a v detailoch tvárí hrdinov. Dokonca sa nájdu aj prvky pripomínajúce western – prestrelenie povrazu, na ktorom visí pandúr.

Keďže film patrí k nemým, dopĺňajú ho titulky. Niekedy sa zobrazia aj v prípade, kedy si autori neboli istí obrazovým vyjadrením myšlienky (napr. „Chleba málo, roboty veľa“).

Film sa nakrúcal súčasne dvoma kamerami rôznej výroby. Z Ameriky si priviezol filmový štáb kameru značky Šustek, s ktorou natáčal Oldřich Beneš. Horľavú filmovú surovinu však nedovolili štábu nalodiť, preto si v Paríži objednali náhradnú filmovú surovinu a druhú kameru značky Pathé, ktorú použil Daniel Siakeľ. Toto sa ukázalo ako problém pri neskoršej rekonštrukcii filmu.

Začiatkom novembra bol film už hotový. Pre štáb a spolupracovníkov ho premietli v kine Omnia vo Vrútkach. Prvá premiéra sa konala 25. 11. 1921 v Prahe. Pri jej príležitosti vydala spoločnosť Biografia aj reklamný leták.

1. 12. 1921 bola premiéra v Chicagu. Film premietali s hudobným sprievodom, s hudbou, ktorú skomponovali pre film Vladimír Gustáv Šaško a Samuel Fajnor. Pre nízky rozpočet nebol film opatrený anglickými titulkami, a preto sa Jánošík premietal len Slovákom.

Na Slovensku sa konala premiéra v Žiline 3. 1. 1922. Tržby v Československu dosiahli skoro 19 miliónov korún.

Film sa však v neskoršom období považoval za stratený. Po 50-tich rokoch sa podarilo zistiť, že  leží v chicagskej garáži pôvodného producenta Jána Závodného. Ten americkú kópiu venoval Slovenskému filmovému ústavu, hoci časti filmu boli značne poškodené a niektoré aj zničené.

V roku 1975 bol Jánošík zreštaurovaný filmovým historikom Ivanom Rumanovským a dodatočne ozvučený hudbou Jozefa Malovca.

Slovenská verzia dodnes nebola nájdená.

Vďaka prvému Jánošíkovi sa Slovensko zaradilo medzi prvých desať krajín, ktoré vyrobili dlhometrážny nemý hraný film. V roku 1995 bol UNESCOm zapísaný do svetového kultúrneho dedičstva.

Zaujímavosti o filme Jánošík (1921)

  • Pôvodná dĺžka filmu podľa výpovede J. Závodného bola 7000 stôp (7 kotúčov).
  • Dĺžka prekopírovaného filmu je 1681 m (1hodina a 20 minút), teda 89 000 políčok filmu.
  • Počet členov filmového štábu bol 402 (vrátane komparzu).
  • Vstupné na premiéru filmu v Chicagu stálo 55 centov.
  • Náklady na realizáciu boli 14 500 dolárov.
  • Honorár Theodora Pištěka za stvárnenie Jánošíka bol 15 000 Kčs mesačne.
  • Plat kameramana Oldřicha Beneša bol 10 000 Kčs mesačne.
  • Plat študentov, ktorí vo filme hrali bol 1 500 Kčs mesačne.
  • Boli dohady o dvoch verziách záveru filmu kvôli dvom kamerám. Niektorí si mysleli, že americká verzia končí happy-endom, Jánošík ujde spod šibenice. Závodný to vyvrátil: „Film sa končí prečítaním rozsudku.“
  • Americká verzia filmu je kratšia, niektoré scény sa nenatáčali, lebo by neprešli cez americkú cenzúru.
  • Americká kópia filmu bola kolorovaná (noc bola ladená do modra, exteriér do žlta a pod.).

Zdroje informácií k filmu Jánošík (1921)

  • Vraštiak, Š., Urc, R.: Jánošík 1921 (Osemdesiatiny filmu Jánošík z roku 1921), Bratislava, SFU, 2001.
  • Cabadaj, P.: Jánošík vo filme, Žilina, Miestne kultúrne stredisko Terchová, 1992.
  • článok na Kinema.sk od Tomáša Danečka s názvom Jánošík – skanzen na filmovom plátne

Užitočné odkazy k filmu Jánošík (1921)

Fotografie k filmu Jánošík (1921)


Videá k filmu Jánošík (1921)

Pozrite si celý film Jánošík z roku 1921 rozdelený na 8 častí.

3 názory na “Jánošík (1921)”

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *