Jánošík (1935) Martina Friča | Jánošík vo filme

Jánošík (1935)

Základné informácie o filme Jánošík (1935)

Rok uvedenia: 1935
Žáner: dráma, historický, dobrodružný, poetický
Krajina: Československo
Réžia: Martin Frič
Námet: Jiří Mahen (divadelná hra)
Scenár: Martin Frič, Karel Hašler, Jiří Mahen, Štefan Letz, Ivan J. Kovačevič
Kamera: Ferdinand Pečenka
Strih: Martin Frič
Zvuk: František Šindelář
Hudba: Miloš Smatek
Výtvarníci: A. Huňková, Arnold Reimann
Architekt: Štěpán Kopecký
Produkcia: Karel Hašler
Choreografia: Joe Jenčík
Odborný poradca: Karel Plicka, Josef Cincík
Výroba: Lloyd

Obsadenie filmu Jánošík (1935)

Paľo Bielik – Jánošík
Zlata Hajdúková – Anka
Andrej Bagar – Šándor
Theodor Pištěk – gróf Markušovský
Janko Borodáč – sudca
Elena Hálková – Zuzka
Filip Dávidík – Janíčko
Vladimír Majer – veliteľ pandúrov
Marie Skálová-Lamošová – grófka
Mirko Eliáš – zbojník
Martin Hollý – zbojník
Jan W. Speerger – zbojník
Frank Rose-Růžička – zbojník
Ladislav H. Struna – zbojník
Jan Sviták – zbojník
Rudo Uhlár – zbojník
Martin Valenta – zbojník
Otto Zahrádka – zbojník
Roza Schlesingerová – baba-zradkyňa
Alois Peterka – gróf Béla Révay
Marie Strejciusová – cigánka
Jaroslav Marvan – pandúr
Rudolf Bachlet – zbojník
Jindřich Plachta – zbojník
Jaroslav Sadílek – ceremoniár
F. X. Mlejnek – pandúr
Alfred Baštýř – hosť na slávnosti
Julius Baťha – pobočník grófa Markušovského
Mária Bancíková – dedinská žena
Štefan Letz – neurčená úloha

Technické informácie o filme Jánošík (1935)

Dĺžka filmu: 76 minút
Farba: čiernobiely
Formát: klasický formát

Bližšie informácie o filme Jánošík (1935)

Po 14-tich rokoch od natočenia nemého filmu Jánošík od bratov Siakeľovcov sa režisér Martin Frič znova vracia k téme zbojníka Juraja Jánošíka. Predlohou sa mu stala divadelná hra Jiřího Mahena z roku 1910.

Musím však spomenúť osobnosť, ktorá významne zasahovala do témy už pred druhým Jánošíkom a dokonca sa snažila natočiť aj film. Tou osobnosťou bol významný česko-slovenský výtvarník, fotograf, kameraman a hudobník predovšetkým vo folklórnej oblasti Karol Plicka. Téma Jánošíka ho tak oslovila, že sa pokúsil vytvoriť svoj vlastný film. Vďaka svojmu zanieteniu a skúsenostiam či už v oblasti ľudovej tradície alebo fotografie a filmu dokázal zozbierať čo najviac podkladov na natočenie filmu. Scenáristická predpríprava obsahovala stovky motívov, vyexcerpovaných z ľudových piesní, balád a rozprávok so zbojníckou tematikou. Kameramanskú prípravu predstavovali filmové i fotografické štúdie krajiny, lesov, jarných bystrín a hlavne typov ľudí. V liste Matici slovenskej z roku 1926 sám píše: „Keď už hovoríme o filme, oznamujem Vám, že mám veľký materiál pre “Jánošíka“.“ Takže niet pochýb, že film chcel skutočne aj zrealizovať. V tomto prípade sa však dá povedať, že mal Karol Plicka smolu. Nedočkal sa očakávaného finančného prínosu, a tak sa celá jeho príprava a nádeje skončili.

Na druhej strane mal šťastie už spomínaný režisér, scenárista, herec a pedagóg Martin Frič. Brnenská filmová spoločnosť Lloyd film pristúpila v roku 1935 k filmovej adaptácii Mahenovej predlohy v jeho réžii. Nakoľko J. Mahen už skôr rezervoval filmové spracovanie svojho Jánošíka Karolovi Plickovi, Lloyd film mu ponúka scenáristickú a filmovú spoluprácu. Tak sa stáva spolu s K. Hašlerom scenáristom Fričovho filmu. Keďže sa predtým snažil o sfilmovanie vlastného Jánošíka, svoje znalosti a materiály mohol využiť aspoň tu. Poskytol Fričovi vlastný výber typov ľudových postáv a tak isto aj svoj herecký objav, Paľa Bielika. Videl ho hrať v ochotníckom divadle v Banskej Bystrici v hre Jiřího Mahena – Jánošík, ktorá bola aj podkladom pre samotný scenár filmu. Paľo Bielik inak nebol hercom. Do roly Jánošíka nastúpil rovno z policajnej uniformy. Práve preto musel Martin Frič zo scenára vyškrtať niekoľko dialógov a upraviť ich tak, aby sa pre schopnosti a hlas hodili pre Bielika. Typovo a výzorovo sa Paľo Bielik na Jánošíka veľmi hodil. Fričovi zaimponovala takmer dvojmetrová postava a najmä Bielikov temperament a prirodzený pohyb pred objektívom.

Aničku si zahrala Zlata Hajdúková, ktorá sa označuje za prvú profesionálnu slovenskú herečku. Vo filme vystupuje aj známy zakladateľ slovenského profesionálneho divadla Andrej Bagar ako postava grófa Šándora. Nakrúcanie Jánošíka si mohol zopakovať a pripomenúť aj predchádzajúci Jánošík (z roku 1921) Theodor Pištěk, tentoraz v úlohe grófa Markušovského.

Detskú postavu Janka si zahral terchovský rodák Filip Dávidík. Tým sa stal zároveň prvým slovenským detským hercom. Vybral si ho režisér Martin Frič pri prechádzke po dedine. Filip Dávidík tam okopával zemiaky a Fričovi sa jeho pehavá tvár tak zapáčila, že ho musel vo filme mať.

V Jánošíkovi sa objavili aj miestni obyvatelia Terchovej a nechýbala ani chýrna terchovská muzika predníka Františka Baláta zo Štefanovej.

Príbeh filmu sa pridŕža legendy o zbojníkovi Jurajovi Jánošíkovi tak, ako to bolo aj v prvom Jánošíkovi. Čiže po dejovej línii Fričov Jánošík nesie veľa spoločných znakov so Siakeľovským. Rozdiel je v ponímaní hlavného hrdinu. Fričov Jánošík je vykreslený ako rebel a burič, čo sa spája s predstavou romantického hrdinu. Jánošík všade vystupuje ako smelý a nebojácny muž. Zdôrazňujú to aj piesne pospolitého ľudu, ktoré ospevujú činy svojho zbojníka.
Veľmi zaujímavý bol strih skladby, ktorý v určitých pasážach vytvára a dodáva filmu dynamiku. Už úvodné sekvencie, snažiace sa vyjadriť biedu a útlak vtedajších čias, sú výsledkom citlivého filmového videnia a zmyslu pre dynamickú skladbu. Experimentátorský prístup k filmu vidieť hlavne v závere, kde najdramatickejší účinok vyvoláva Jánošíkov odzemok pod šibenicou. Kameraman spolu s režisérom to dosiahli prudkými strihmi záberov na Jánošíka, jeho tancujúce nohy a visiaci hák, aby nakoniec zastavili pri skoku hlavného hrdinu naň. Dovtedy snímku v tempe v takej podobe náš film nepoznal.

Vrátim sa ešte k hudbe. Fričov Jánošík bol natočený v čase zvukového filmu. Hudba však pripomína dobu nemého filmu. Ospravedlniť by sa to dalo nie ďalekou minulosťou nemého filmu. Osobne sa s ním stretol aj režisér Martin Frič vo svojej prvotine.

O celkovej kvalite filmu však nie je pochýb. Stal sa najúspešnejším československým filmom tej doby. V roku 1936 dostali Československú filmovú cenu Martin Frič za réžiu a Ferdinand Pečenka za kameru. O rok neskôr bol uvedený na IV. Medzinárodnom filmovom festivale v Benátkach, kde proti jeho uvedeniu protestovala maďarská delegácia na festivale. Vadilo im, že všetky záporné postavy vo filme majú maďarské mená. Medzinárodný rozmer dokazuje aj fakt, že sa premietal v 32 štátoch.

Zaujímavosti o filme Jánošík (1935)

Film zaznamenal obrovský divácky úspech – len v roku 1936 ho videlo okolo 100 miliónov divákov.
V roku 1937 vznikla nemecká verzia filmu pod názvom Liebe, Freiheit und Verrat.
Filipa Dávidíka (malý Janko) po nakrútení filmu Martin Frič zobral do Prahy, kde sa vyučil za zlatníka. Odvtedy o ňom nie sú žiadne správy.
Vo Fričovom Jánošíkovi si zahral aj predstavitel Siakeľovského Jánošíka Theodor Pištěk. Tentokrát ako gróf Markušovský.

Zdroje informácií k filmu Jánošík (1935)

Vraštiak, Š., Urc, R.: Jánošík 1921 (Osemdesiatiny filmu Jánošík z roku 1921), Bratislava, SFU, 2001.
Cabadaj, P.: Jánošík vo filme, Žilina, Miestne kultúrne stredisko Terchová, 1992.