Narodil sa v Terchovej u Jánošov, krstený bol vo Varíne
Narodil sa pod vrchom Pupov u Jánošov v obci Terchová. Dátum jeho narodenia nie je presný, ale na základe krstu sa odhaduje na január roku 1688.
Informácie o krste sú zaznamenané v matrike varínskej farnosti: „Roku 1688 v januári dňa 25. Tohože dňa pokrstené dieťa narodené z Martina Jánošíka a Anny Cesnek (Čišnik, Cisnik), ktorému je dané meno Juraj. Krstní rodičia sú Jakub Merjad a Barbara Krištofik z Terchovej.“
Vďaka matrike sa dozvedáme aj o jeho súrodencoch – Barbore, Jánovi, Martinovi a najmladšom Adamovi. O Jánošíkovom detstve však nevieme takmer nič. Všeobecne sa traduje, že sa narodil v sedliackej rodine. Ale to, či patrili medzi bohatších alebo chudobnejších sedliakov sa s istotou nezistilo.
Jánošík bol kuruckým aj cisárskym vojakom
Zachovalo sa nám až obdobie, ktoré spája Jánošíka s pôsobením vo vojsku. V súdnych spisoch sa nachádza zmienka o tom, že patril do kuruckých oddielov Františka II. Rákociho, vodcu protihabsburského stavovského povstania v Uhorsku v rokoch 1703-1711. Neskôr bol aj na opačnej strane, ako cisársky vojak (strážca väzenia) slúžil v posádke na bytčianskom zámku. Tento moment bol pre Jánošíka pravdepodobne osudný, pretože sa tu stretol so známym kapitánom zbojníkov Tomášom Uhorčíkom. Keby sa tak nestalo, možno by dnes Jánošík nebol presláveným zbojníkom a naším ľudovým hrdinom.
Jánošík sa dáva na zboj
K myšlienkam zbojníctva prispel pravdepodobne aj rodný kraj Jánošíka. Na základe súdnych spisov sa dá predpokladať, že obyvatelia Terchovej sympatizovali so zbojníkmi.
Zo začiatku bol Jánošík len príležitostným zbojníkom, pomáhal Tomášovi Uhorčíkovi. Ten však roku 1711 prenechal Jánošíkovi vedenie vo svojej družine a usadil sa v Klenovci v Malohonte pod menom Martin Mravec. Jánošík sa ako 23-ročný stáva kapitánom zbojníckej družiny. V tých časoch sa však kapitánom nemohol stať hocikto. Musel spĺňať určité kritériá, ktoré sa od zbojníkov vyžadovali. Vodca musel zložiť skúšku zdatnosti, ktorá pozostávala zo streľby z pištole, súboja s mečom, preskakovania vatry a zručného narábania s valaškou. A keďže Jánošík bol predtým kurucom a následne aj vojakom cisárskej armády, skúšku zložil bez problémov.
Jánošík vraj bohatým bral a chudobným dával
Po jej zložení sa mohlo začať so zbojníčením. Ako to hovorí legenda? „Bohatým bral a chudobným dával.“ Bolo to naozaj tak? Zaujímalo to viacerých historikov a nie je na to jednoznačná odpoveď, skôr predpoklady, ako toto tvrdenie mohlo vzniknúť. Uvediem tri príklady, ktoré by ho mohli do istej miery potvrdiť.
Jeden sa týka prepadu pána Skalku pod Strečnom, kde Jánošík povedal, aby prstene zo zboja rozdali ženám a dievkam v Terchovej.
Druhým by mohlo byť, že olúpené veci častokrát predávali za nižšiu cenu.
A tretí sa týka jedla, ktoré získali pri prepade. Častokrát ho nechali v dedine, aby mohli rýchlejšie ujsť. Vzali si len peniaze, zbrane a iné cenné predmety. A pre obyčajného človeka v tom čase znamenal kúsok slaniny skoro viac ako poklad.
Takto mohlo vzniknúť zdanie, že chudobným dával.
A či bohatým bral, je takisto diskutabilné. Zbíjanie Jánošíkovej družiny sa nesústreďovalo na najvyššiu šľachtu a veľkoobchodníkov, na nich si netrúfali. Ale na kupcov, remeselníkov a statkárov. Neskôr začali rabovať a prepadávať aj chudobných zemanov, ktorí z nedostatku peňazí nedokázali ochrániť svoje majetky.
Takže asi takto to bolo v skutočnosti s tradovaným výrokom.
Jánošíka lapajú
Jánošíkove pôsobenie ako zbojníka netrvalo dlho, ráta sa na necelé dva roky. Prvýkrát bol chytený pravdepodobne v Klenovci a uväznený spolu s Tomášom Uhorčíkom v Hrachovskej pevnosti. Stadiaľ sa však zakrátko dostali vďaka podplateniu väzniteľov.
Druhé zlapanie u Martina Mravca (Tomáša Uhorčíka, ako sa zistilo pri súdnom konaní) mu bolo však osudné. Povestný hrach, ktorý vysypala babica v krčme v Dubovej pri Ružomberku Jánošíkovi pod nohy, je len legendou. O zradcovi, ktorý prezradil, kde sa Jánošík nachádza, sa však uvažovať dá realistickejšie. V každom prípade, Jánošíka zlapali v Klenovci u Martina Mravca a spolu ich previezli do vranovského kaštieľa v Palúdzke pri Liptovskom Mikuláši. Tu ich väznili až do procesu.
Súdny proces a poprava Jánošíka
Ten sa konal 16. a 17. marca 1713 v Liptovskom Mikuláši. V súlade s dobovými právnymi predpismi bol Jánošík podrobený ľahšiemu aj ťažšiemu mučeniu. Súdu predsedal liptovský podžupan Ladislav Okoličányi. Prokurátor Alexander Čemický (Černický) obvinil Jánošíka, že bol vodcom zbojníkov a zabíjal ľudí. Priťažil mu aj fakt, že bol kurucom – povstalcom a prívržencom Rákocziho. Preto navrhol trest smrti. Obhajca mu bol Baltazár Pallugyay, ktorý postavil svoju obhajobu na tvrdení, že Jánošík nikoho nezabil (uviedol, že pri prepade domanižského farára nebol prítomný) a že členovia jeho družiny častokrát konali na vlastnú päsť. Tým sa snažil naštrbiť samotný základ súdneho procesu.
Aj napriek tomu, že Pallugyay žiadal pre Jánošíka omilostenie, odsúdili ho na smrť obesením na ľavý bok za rebro. Rozsudok bol vykonaný po dvojdňovom vypočúvaní 17. marca 1713 na popravisku Šibeničky v blízkosti Liptovského Mikuláša.
Rozsudok nad Jánošíkom
„Poneváč predepsaný Obžalovaný Juro Janošak zavrhnúce prikázani jak božské, tak též zákon krajinský, prede dvema roky dal sa na zbojstvo a vúdcem aneb hajtmanem takovým se učinil, ktorý s tými tovariši svými na cestách zastavájíce mnohých lidí o statek (pripravil), áno i jako se z vlastného vyznania zdá, jeho tovariši, kde on též bol prítomný, pána pátera z Domaniže prestrelili a bezbožne zamordovali. Tak též i jinších, jako jest predepsané, zlých skutkuv se dopustil. Potom pre takové veliké zlé účinky a prikázaní prestúpení má byť na hák na levem boku prehnatý a tak napríklad jinších takových zločincov má byť zavesený.“
Činy, ku ktorým sa Jánošík priznal
- V kremnických horách pristavili poštára, ktorý ich najprv počastoval tabakom a potom im oznámil, že zanedlho pôjde do Turca pán Radvanský na pohreb istému Petróczimu. Radvanskému potom zastavili cestu a pobrali mu, čo sa im zachcelo.
- Na Žiaroch v Turci ozbíjali baróna Pavla Révayiho. Medzi inými vecami zobrali mu pušky a šabľu v striebornej pošve. Šabľu si nechal Jánošík pre seba, o pušky sa podelili Uhorčík, Chlastiak a Turiak. Neskoršie jednu z nich daroval Turiak akémusi voliarovi na Kysuciach.
- Pod Strečnom ozbíjali istého farára, plaviaceho sa na plti dolu Váhom. Jeho mentieku si vzal Jánošík, ale neskoršie ju predal Uhorčíkovi. O peniaze sa podelili a poväčšine ich spoločne minuli v Dunajove na Kysuciach a potom u akéhosi Klenovčana, s ktorým bol Jánošík spoločne uväznený v hrachovskom kaštieli.
- Keď sa farárka z Liptovského Jána plavila na plti dolu Váhom, pristavili ju v Sokole poniže Kraľovian a ozbíjali ju. Či jej vzali aj nejaké peniaze, nevedel sa Jánošík na súde rozpamätať.
- Pani Káforke zo Žaškova vzali 200 zlatých v striebre.
- Jánošíkova skupina ozbíjala Otlika Šandora.
- V malatinskej doline napadla Jánošíkova skupina oravského zemana Václava Zmeškala a ozbíjala ho.
- Dva razy prepadol Jánošík spolu s Uhorčíkom žilinského mešťana, bohatého kupca Jána Šipoša. Prvý raz začiatkom októbra r. 1711. Časť ukradnutého súkna predali krajčírovi v Jablonke, istému Martinkovi, a ostatok predali akémusi Stoligovi, bývajúcemu kdesi v beskydských horách. Obom sa im dostalo z tohto zboja po 17 zlatých. Stalo sa to tesne pred Uhorčíkovou svadbou. Po druhý raz Jánošík ozbíjal Šipoša 10. mája 1712 tiež pod Strečnom. Pri tejto príležitosti mu vzali krásny pás a štyri zlaté. Tieto veci sa stratili v Terchovej, kde ich prenasledujúci hajdúsi napadli a rozprášili.
- Pod Strečnom Jánošík ozbíjal Žilinčanov a vzal im kone a výstroj.
- Jánošíkova skupina napadla najpravdepodobnejšie pod Strečnom aj pána Skalku z Trenčianskej. O korisť sa čiastočne medzi sebou podelili, čiastočne ukradnuté veci rozdali. Jánošík vypovedal, že prstene rozdal ženám a dievkam v Terchovej. Zlaté veci, ktoré vzali pánu Skalkovi, ostali u Plavčíka v Dunajove. Z toho tri strieborné lyžice a paloš, ktoré pripadli Jánošíkovi, sám ukryl v handlovských horách do jedle spolu s výzbrojou a nábojmi. O tom všetkom mal vedieť Turiak, ktorý ušiel z Klenovca do Poľska. S peniazmi sa všetci podelili a sedlo zo Skalkovho koňa nechali v Terchovej v mlynárovej stodole.
- Medzi Važcom a Štrbou ozbíjali kupcov o víno.
- Keď sa Jánošík na jeseň r. 1712 dostal z hrachovského väzenia, vybral sa rovno do Liptova a dozvediac sa od jedného valacha, že sa z Levoče do Liptova vezie bohatá oficierska panička, Schardonka, dobehol ju pri Garajovom potoku medzi Východnou a Važcom a ozbíjal spolu so svojimi kamarátmi. Drahocennosti, ktoré jej vzali, zaviazal do batôžka a ukryl pod jednu kladu. Kamarátom dal zo zboja pušku a pre seba si nechal dve parochne. Valachovi nedali nič, ale keď zbojníci odišli, valach schovaný batôžtek spod klady vybral a prisvojil si ozbíjané veci.
Zdroje informácií k životu Jánošíka
- Goszyńska, J.: Mýtus o Jánošíkovi vo folklóre a slovenskej literatúre 19. storočia, Bratislava, JUGA, 2003.
- Kazimír, Š.: O nových dokumentoch k jánošíkovskej legende. Ľudové čítanie, 3, 1957, č. 6, s. 162-163.
- jurojanosik.com: fakty o živote Jánošíka
- pmza.sk: stručný životopis Jánošíka
- Terchovská sieň slávy: Juraj Jánošík