Nového Jánošíka na Slovensku ešte nevidelo veľa ľudí. Iba novinári a hostia pozvaní na slávnostnú premiéru do Bratislavy. Aj tak už musí odolávať negatívnym kritikám.
Vytiahneme z nich najzaujímavejšie myšlienky.
Kinema.sk: Postava Jánošíka (pochvala za casting - Václav Jiráček) je nezaujímavá, nečitateľná, nič nehovoriaca bábka zmietaná okolím a perom scenáristky.
Kinema.sk: Autorkám sa podarilo hrdinu demaskovať, otesať z neho idealistické nánosy seminaristu, pomstiteľa a cnostného rebela. Nepodarilo sa im však naplniť vyprázdnený priestor niečím iným zaujímavým. „Pravdivý Jánošík” je bez farby, chuti a zápachu. Chvíľu nechce zbojníčiť, chvíľu chce. Chvíľu je rozvážny stratég, potom kohút, ktorý sa predvádza. Legenda jednoducho zmizla a zostal po nej nezaujímavý zlodej-zbojník. … Na tomto filme nie je výborné nič. Najbližšie k tomu má dobrý casting, výber lokácii a kamera. Réžia sa snaží zachraňovať a občas uspeje občas nie. Spolu so scenárom však fatálne prehrávajú v tom hlavnom - v budovaní emotívneho príbehu. V natiahnutej stopáži to potom bolí dvojnásobne.
Sme.sk: Samozrejme, gýč vyzerá inak ako to, čo robí Agnieszka Holland. No aj tak sa dostala na istú hranu tým, ako veľmi sa opája folklórnymi prvkami a ako často používa detailné zábery. Párkrát nám nahovára, že erotické scény sú príťažlivé aj vtedy, keď ich prežívajú postavy, ktoré poznáme sotva dve minúty. Pokusom Jánošíka utopiť sa v plytkej vode nechtiac rozosmieva a mystickými zjaveniami Madony i Krista zbytočne redukuje predstavy a myšlienky o smrti, ktoré museli byť v takej zmietanej Jánošíkovej hlave oveľa bohatšie.
Moviemania.sk: Film sa síce vyznačoval perfektnou prácou kamery, ktorú si vzal do parády Martin Štrba, prekrásnou výpravou po slovenských i poľských horách a pripomenul nám pravé slovenské tradície, ktoré upadli do zabudnutia, ale v jeho deji chýbala iskra, ktorá by zapálila plameň túžby po poznaní.
Hnonline.sk: Treba však mnohé vyzdvihnúť. Dynamike a pestrosti pomohla nádherná kamera Martina Štrbu. Herecké výkony všetkých hercov, najmä Jánošíka v podobe Václava Jiráčka a Ivana Martinku ako Tomáša Uhorčíka, dokazovali starostlivý výber hercov, ktorý bol na plátne cítiť. Agnieszka Holland spolu so svojou dcérou, spolurežisérkou Kasiou Adamik, boli presvedčené, že Jiráček sa pre úlohu narodil a ich snahou bolo predstaviť ho ako typického outsidera 18. storočia. Zaujímavosťou je, že i keď bol film na šesť rokov zastavený, nebolo to poznať ani v scénach, kedy herci vyšli z miestnosti v roku 2002 a zatvorili za sebou dvere v roku 2008. Príjemný film, ktorý sa určite oplatí vidieť, ponúka však otázku, či sa slovenský archív naozaj obohatil o snímku, o ktorej budeme ešte veľa počuť.
Soubiznis.sk: Naozaj ľudsky však pôsobili scény s Jánošíkovou milou - Barborou. Práve tú hrala Američanka Sarah Zoe Canner, ktorá sa vraj s radosťou pustila do učenia slovenských textov, keď od režisérky ponuku na nakrúcanie dostala. Do svojej postavy však vniesla aj čisto osobný prvok - pri dôverných scénach s Jánošíkom vypúšťa z úst drobné bublinky. Novinári boli na tlačovke zvedaví ako to dokáže.
Jánošík Václav Jiráček vo veľkom rozhovore na Pravda.sk okrem iného o filme Jánošík hovorí aj toto: Vzhľadom na to, aké majú Slováci o Jánošíkovi predstavy a ako ho nosia vo svojich srdciach, môže film kadekoho rozhnevať. Bol by som len milo prekvapený, keby ľudia reagovali opačne.


10.09.2009
[...] je ešte pred premiérou filmu Jánošík s podtitulom Pravdivá hostória, no po predchádzajúcej dávke hodnotení pribudli ďalšie recenzie [...]